Úsporné domy by sa mali zdaniť menej

Pri zdaňovaní luxusných nehnuteľností, o ktorom nová vláda uvažuje v rámci ozdravovania verejných financií, by sa podľa realitných agentúr mala brať do úvahy aj ich energetická náročnosť. Menšie dane sa z úsporných domov platia napríklad v Rakúsku.

Ilustračné foto
Autor: SHUTTERSTOCK

„Ak porovnáme dve nehnuteľnosti a jeden kupujúci investuje o 20 percent viac preto, aby ušetril na energiách, je nesprávne, aby ho štát zaťažil daňou. Štát by mal takýchto ľudí podporovať, lebo znižujú energetickú náročnosť štátu. Príkladom je aj skutočnosť, že zateplené bytové domy sú drahšie a je nefér, aby ľudia za to doplácali na daniach,“ tvrdí generálny riaditeľ realitnej agentúry Century 21 Daniel Bíly.

Ministerstvo financií pri dani zatiaľ zvažuje najmä to, ako oddeliť luxus od bežných domov. V hre je napríklad, že by sa prvých 100–tisíc eur z hodnoty nehnuteľnosti nezdaňovalo, alebo by sa daň neplatila z časti výmery. Ekológia sa zatiaľ nespomína.

Ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy sa domnieva, že v prvom kroku zavádzania tejto dane by to však zbytočne skomplikovalo určovanie, správu a samotný výber týchto daní. „V budúcnosti by sa však dalo o zakomponovaní tohto ukazovateľa diskutovať. Osobne si myslím, že najnáročnejšie, finančne a administratívne, bude prvotné vytvorenie presných cenových máp na úrovni mestských štvrtí či lokalít,“ myslí si Dudáš.

Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa by mala byť štátna podpora energeticky úsporných nehnuteľností väčšia – napríklad ako v Rakúsku. Tam ju získavajú nízkoenergetické domy, ktoré svojím vybavením šetria životné prostredie a energetické zdroje.

„Majitelia nehnuteľností by si museli zaplatiť niekoho, kto energetickú náročnosť určí, pretože nie je možné vytvoriť univerzálnu tabuľku, ktorá by bola vhodná na všetky druhy nehnuteľností,“ povedal Prokop. Takto podľa jeho slov funguje systém u susedných Rakúšanov.

„Slovensko je stále rozvíjajúcim sa realitným trhom aj preto, že máme slabé štatistiky. Napríklad v USA viete o danej ulici všetko. Aká je kriminalita, aká je predajnosť nehnuteľností a ich cena, koľko ľudia na danej ulici zarábajú. U nás nevieme zistiť ani priemernú cenu nehnuteľností v Bratislave, nie to ešte na danej ulici,“ povedal Bíly.

Mapy, ktoré má teraz Slovensko k dispozícii, sú podľa realitných kancelárií vysoko orientačné a neodporúčali by ich pre použitie na daňové účely. „Pri začiatkoch budovania cenovej mapy sme mali snahu a ambíciu získavať ceny z katastra. Nie je to však možné, v súčasnom legislatívnom, ako aj technicko–pracovnom modeli fungovania katastra,“ hovorí generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska Martin Lazík.

Podľa realitiek by práve údaje z katastra boli najpresnejšie a pri zavádzaní dane aj najspravodlivejšie. Na to, aby to bolo možné, sa podľa Lazíka bude musieť zmeniť hneď niekoľko zákonov, čím by sa zvýšila náročnosť na strane katastrálnych úradov. Potrebné bude prijať viac zamestnancov, zmeniť technické vybavenie a softvér.

„Zverejňovanie finálnych predajných cien katastrom bude aj napriek tomu problém, keďže v kúpnych zmluvách vo väčšine prípadoch býva klauzula o neposkytovaní informácií uvedených v zmluve tretej strane. Je na dohode účastníkov obchodného vzťahu, či tieto informácie budú môcť poskytnúť tretej strane,“ povedal Martin Šumanský, realitný maklér spoločnosti REMAX.

schéma solárny systémporovnanie kolektorov